Geschichte
Bayerns
> Retrospektíva > Die Zeit
des Nationalsozialismus
Rekonštrukcia
Po 2.svetovej vojne Americká vojenská vláda vydala "proklamáciu č.2" z 19.9.1945, čím oddelila Falcko - Porýnsko a okres Lindau a obnovila Bavorsko v hraniciach z r.1933. V dôsledku susedstva so sovietskou okupačnou zónou ako aj v dôsledku polohy na hranici "železnej opony" sa Bavorsko až do r. 1989 ocitlo v okrajovej pozícií, čo bolo nevýhodné pre ekonomiku aj dopravu.Následkom bombardovania počas vojny bol Mníchov zničený na 33 %, Norimberg na 51 %, Augsburg na 24 %. Vo Würzburgu sa 74 % stavieb premenilo na sutiny a popol. Napriek tomu škody v Bavorsku činili len približne 5 % škôd zvyšnej Nemeckej ríše. Aj demontáž zbrojárenských podnikov postihla Bavorsko len málo. Priemyselná produkcia už koncom roku 1948 dosahovala 76 % predvojnového stavu.Situáciu poznačil nedostatok bytov, nezamestnanosť a hlad, beznádej a smútok za mŕtvymi a nezvestnými, depresia z beznádejnej politickej situácie a konfrontácie so zločinmi nacistického režimu. Americká vojenská vláda zavádzala pod názvom "re-education" programy na denacifikáciu a prevýchovu obyvateľstva k demokracii. Všetky médiá podliehali dozoru americkej cenzúry, noviny a vydavateľstvá smeli publikovať iba s licenciou vlády.Bolo treba obnoviť zničené dopravné spojenia, napr. 745 cestných mostov. Američania skôr ako iné okupačné mocnosti povolili usídľovanie priemyselných podnikov. Firma Siemens sa zo zničeného Berlína presťahovala do Mníchova. Bavorsko v rokoch 1945 až 1946 prijalo skoro 2 milióny utečencov a vyhnancov. Ich začlenenie predstavovalo pre obyvateľstvo ako aj štát veľkú výzvu. Dôsledkom však bola šanca pre nový začiatok ekonomického vývoja. Postupne sa vyvinula istá štrukturálna zmena, ktorá sa prejavovala rastúcim rozvojom miest, nadproporčným rozvojom sektora služieb a silnou industrializáciou.
Po 2.svetovej vojne Americká vojenská vláda vydala "proklamáciu č.2" z 19.9.1945, čím oddelila Falcko - Porýnsko a okres Lindau a obnovila Bavorsko v hraniciach z r.1933. V dôsledku susedstva so sovietskou okupačnou zónou ako aj v dôsledku polohy na hranici "železnej opony" sa Bavorsko až do r. 1989 ocitlo v okrajovej pozícií, čo bolo nevýhodné pre ekonomiku aj dopravu.Následkom bombardovania počas vojny bol Mníchov zničený na 33 %, Norimberg na 51 %, Augsburg na 24 %. Vo Würzburgu sa 74 % stavieb premenilo na sutiny a popol. Napriek tomu škody v Bavorsku činili len približne 5 % škôd zvyšnej Nemeckej ríše. Aj demontáž zbrojárenských podnikov postihla Bavorsko len málo. Priemyselná produkcia už koncom roku 1948 dosahovala 76 % predvojnového stavu.Situáciu poznačil nedostatok bytov, nezamestnanosť a hlad, beznádej a smútok za mŕtvymi a nezvestnými, depresia z beznádejnej politickej situácie a konfrontácie so zločinmi nacistického režimu. Americká vojenská vláda zavádzala pod názvom "re-education" programy na denacifikáciu a prevýchovu obyvateľstva k demokracii. Všetky médiá podliehali dozoru americkej cenzúry, noviny a vydavateľstvá smeli publikovať iba s licenciou vlády.Bolo treba obnoviť zničené dopravné spojenia, napr. 745 cestných mostov. Američania skôr ako iné okupačné mocnosti povolili usídľovanie priemyselných podnikov. Firma Siemens sa zo zničeného Berlína presťahovala do Mníchova. Bavorsko v rokoch 1945 až 1946 prijalo skoro 2 milióny utečencov a vyhnancov. Ich začlenenie predstavovalo pre obyvateľstvo ako aj štát veľkú výzvu. Dôsledkom však bola šanca pre nový začiatok ekonomického vývoja. Postupne sa vyvinula istá štrukturálna zmena, ktorá sa prejavovala rastúcim rozvojom miest, nadproporčným rozvojom sektora služieb a silnou industrializáciou.
