Geschichte
Bayerns
> Retrospektíva > Bavorské
vojvodstvo
Bavorské vojvodstvo
Na území dnešného slobodného štátu sídlili okolo roku 600 tri kmeňové skupiny : Bavori ("Baiern"), po ktorých Bavorsko dostalo meno, kmeň franský a švábsky. Zatiaľ čo sa dnešné severné Bavorsko dostalo priamo pod franské panstvo, vznikli na juhu panstvá Alamanov a Bavorov, oddelené riekou Lech. Bývalé bavorské vojvodstvo sa rozprestieralo ďaleko na východ a juh, až do dnešného Korutánska, Dolného Rakúska a severného Talianska. Jadro krajiny však ležalo na Dunaji. V 10. a 12. storočí z neho vznikli vojvodstvá Bavorsko, Korutánsko a Rakúsko. Hlavným vojvodským sídlom bol Regensburg. Bavorsko rozbili početné delenia krajiny v 14. a 15.storočí. Až dedičské usporiadanie z r. 1506 umožnilo, aby sa vojvodstvo v celku prenášalo na prvorodeného syna mužskej línie. Toto usporiadanie sa zachovalo až do 19.storočia. Učenie Martina Luthera našlo mnoho prívržencov aj v mestách dnešného Bavorska. S mestom Augsburg sa napríklad spája "Augsburgské vyznanie", spis evanjelických stavov, ktorý bol odovzdaný na Ríšskom sneme v r. 1530, ako aj "Augsburgský náboženský mier" z r. 1555, ktorý preniesol rozhodnutie o konfesii poddaných na zemepána. Bavorskí vládcovia, predovšetkým Maximilián I. (1598 - 1651), presadili v období protireformácie katolicizmus.
Na území dnešného slobodného štátu sídlili okolo roku 600 tri kmeňové skupiny : Bavori ("Baiern"), po ktorých Bavorsko dostalo meno, kmeň franský a švábsky. Zatiaľ čo sa dnešné severné Bavorsko dostalo priamo pod franské panstvo, vznikli na juhu panstvá Alamanov a Bavorov, oddelené riekou Lech. Bývalé bavorské vojvodstvo sa rozprestieralo ďaleko na východ a juh, až do dnešného Korutánska, Dolného Rakúska a severného Talianska. Jadro krajiny však ležalo na Dunaji. V 10. a 12. storočí z neho vznikli vojvodstvá Bavorsko, Korutánsko a Rakúsko. Hlavným vojvodským sídlom bol Regensburg. Bavorsko rozbili početné delenia krajiny v 14. a 15.storočí. Až dedičské usporiadanie z r. 1506 umožnilo, aby sa vojvodstvo v celku prenášalo na prvorodeného syna mužskej línie. Toto usporiadanie sa zachovalo až do 19.storočia. Učenie Martina Luthera našlo mnoho prívržencov aj v mestách dnešného Bavorska. S mestom Augsburg sa napríklad spája "Augsburgské vyznanie", spis evanjelických stavov, ktorý bol odovzdaný na Ríšskom sneme v r. 1530, ako aj "Augsburgský náboženský mier" z r. 1555, ktorý preniesol rozhodnutie o konfesii poddaných na zemepána. Bavorskí vládcovia, predovšetkým Maximilián I. (1598 - 1651), presadili v období protireformácie katolicizmus.
